Prinášame rozhovor s našim hráčom Matúšom Liptákom, ktorý urobil pre hokejbalový portál v ktorom porozprával o prvých dojmoch po prestupe do rodného mesta.

Ako popradský rodák po prvý raz oblečieš dres rodného mesta, ako to vnímaš?
Vnímam to s úľavou. Takou, že to vôbec prišlo, pretože keď hrávate toľko rokov niekde inde, tak vždy nad tým tak trochu premýšľate, že aké by to bolo super hrať za svoje rodné mesto.

Kedy si sa definitívne rozhodol, že budeš hrať za Poprad?
Keď Poprad potvrdil svoju účasť v extralige, veľmi som sa potešil, pretože roky pribúdajú a nedá sa to hrať donekonečna. A človek premýšľa, aké by to bolo super ukončiť kariéru v meste, v ktorom som sa narodil, v ktorom som sa s hokejbalom prvýkrát na sídlisku zoznámil. Pre mňa to bolo vždy špeciálne reprezentovať práve svoje mesto na nejakom turnaji, kde sme prišli ako Poprad, pretože každý si myslel, že som Kežmarčan. Vedel som, že to príde skoro, ale prvý rok keď sa  Poprad prihlásil, chcel som ešte počkať, ako to bude vyzerať. V Považskej som sa cítil veľmi dobre, spoznal som super ľudí a chcel som s nimi prežiť ešte nejaký čas. Keď získate prvý titul, nechce sa vám len tak odísť, bola tam naozaj super partia. Tak som si povedal, že ešte jednu sezónu skúsim, veď mohli by sme to obhájiť, čo by bola pecka, ale nevyšlo to, takže bol som už viac menej rozhodnutý, že to chce návrat domov.

Si svetobežník, okrem Kežmarku a Považskej Bystrici si hral aj vo Švajčiarsku. Je Poprad tvoj posledný klub?
S hokejbalom som si zažil kadečo, zbieral hlavne skúsenosti, učil sa nové veci. Hlavne Švajčiarsko bola pre mňa veľká škola, takže určite je toto moja posledná zastávka.

Dá sa povedať, že máš v Poprade novú motiváciu?
Je to pre mňa špeciálne. Ja mam rád, keď sa chodia na naše zápasy pozerať ľudia, ktorých poznám a môžem ukázať, čo vo mne je a čo som sa naučil. Samozrejme nie  vždy sa vám to podarí a nedokážete každý zápas hrať najlepšie ako viete. Je to kolektívny šport a tie emócie niekedy dokážu ten zápas úplne zmeniť. Ale preto je  Poprad pre mňa špeciálny, pretože verím, že bude chodiť veľa ľudí a to ma bude posúvať ďalej k najlepším výkonom, aby som mužstvu pomohol najlepšie ako viem.

Nedostal si sa na uplynulé MS, ale chceš sa ešte pokúsiť o účasť na MS?
Nie majstrovstvá sveta už absolútne neriešim a túto kapitolu som ukončil. Zažil som dva najkrajšie turnaje aké som mohol zažiť, či v Česku alebo na Slovensku a som za to veľmi vďačný. Ale bojovať o reprezentáciu, alebo sa prípadne zúčastňovať nejakých zrazov už určite nebudem.

V Poprade sa rysuje celkom slušná zostava, na čo si trúfate?
Vyzerá to dobre . O to je motivácia trénovať vyššia, samozrejme chceme sa pokúsiť o čo najlepšie umiestnenie. Myslím si, že už to nebude ten Poprad ako minulú sezónu a súperi si nepôjdu pre povinné body. Kvalita kádra išla veľmi hore a priorita je určite play-off z čo najlepšej pozície a tam už sa môže stáť čokoľvek. Samozrejme, základom musí byť dobrá partia a chuť zlepšovať sa a len kvalitnou dochádzkou na tréningy a zápasy môžeme bojovať o úspech. Lebo bez toho to proste nepôjde.

Tešíš sa na sezónu viac ako po tie minulé?
Teším jasné. Vždy sa teším na každú sezónu, ale je pravda že na túto špeciálne. Sám som zvedavý, ako to dopadne a ako to bude prebiehať.

A čo osobné ciele? Túžiš po korune kráľa strelcov?
Ja sa snažím do kabíny preniesť veci, ktoré som sa naučil doteraz. Tiež sa vždy rád učím nové veci, počúvam každú radu a takisto sa snažím poradiť ak mám pocit, že to niekomu môže pomôcť. Takže toto je pre mňa koruna. Ísť príkladom a brať si príklad. Samozrejme za každý gól, nahrávku, či zblokovanú strelu budem vďačný. Ale tímový úspech je pre mňa najdôležitejší!